Školský zvonec

Budia slnko čudné zvuky, ozýva sa ťuki – ťuki.

Vrzgi – vrzgi, školská brána, otvára sa skoro zrána.

Tým zvukom však nie je koniec, bim – bam, zvoní školský zvonec.

A nakoniec holá – holá, do lavíc nás škola volá.

Už si čítam sama

Keď som bola maličká, čítala mi mamička.

V škole som sa naučila, už si čítam sama.

Každú dobrú knižôčku, čítam dva-trikrát.

Povedzte mi, ktorý z vás, nečítava rád.

Škola

Škola je veľký dom. Škola je celá veľká.

Žijú v nej školáci a pani učiteľka.

 

Červenú strechu má a strecha komín v dyme.

Aby tam detičkám nebolo zima v zime.

 

Škola je vážny dom, celá je vážna – škola.

A škola bez kvetov je ako jeseň holá.

 

Nech teda zasvietia deťom v nej do svetnice,

Ak už nie slniečko, aspoň tie slnečnice.

 

Týždeň školáka

Pondelok my radi máme, do školy sa ponáhľame.
Čakajú nás kamaráti, budeme sa spolu hrať
na princa a na princeznú postavíme spolu hrad.

Druhý deň je utorok, na cvičení skúšam skok,
lezenie a hádzanie, šport, ten deťom pristane.
Až vyrastiem, jasná vec, bude zo mňa športovec.

Tretí deň je streda, nakreslím si deda, potom babku, psa, mačku, myš,

a že repu spolu zvládnu, o tom sa sám presvedčíš.

Štvrtok, to je štvrtý deň, spočítať si všetko viem:
koľko je na streche vrabcov, koľko je na dvore chlapcov,
1,2,3,4,5 počítam už naspamäť.

V piatok budem piaty krát čítať, písať počítať,
a keď pre mňa príde ocko, pochválim sa, čo ja viem,
ako pekne tancujem.

Sobota je voľný deň, do školy dnes nepôjdem.
Budem s mamou pratať byt, všetko čisté musí byť.

Posledná je nedeľa, je siedma a veselá.
Vždy máme čas na výlety, navštívime ujov, tety.
Večer, keď sa uložíme, do rozprávky vykročíme.