1154641
Zaujímavosti z histórie
Príbeh jednej odvážnej černošky - Rosa Parks
Narodila sa v roku 1913 v štáte Alabama. Jej predkovia boli Európania a druhá strana bola čierna otrokyňa. V domácom meste navštevovala základnú školu a na priemyslovku chodila do mesta Montgomery. Zo školy musela však odísť, pretože sa podobala na starú mamu, čiže nebola biela. V štáte Alabama boli rasizmus a segregácia hlboko zakorenené. Už v detstve bola svedkom pochodov Ku Klux Klanu a rozdielnych možností pre biele a čierne deti.
Keď sa v roku 1932 vydala za holiča z Montgomery, stala sa aktívnou v boji za práva čiernych obyvateľov a snažila sa postupovať proti nespravodlivosti.
1. decembra 1955 sa Rosa večer vracala domov z práce. Nastúpila do mestského autobusu a posadila sa na sedadlo vo vyhradenej časti pre čiernych cestujúcich. Segregované cestovanie platilo od roku 1900. Zaujímavé je, že šofér autobusu bol istý James Blake, ktorý ju v roku 1943 nechal stáť na daždi, pretože jej nezastavil. Teraz išiel autobus po svojej zvyčajnej trase a postupne priberal cestujúcich. Podľa nariadenia nemohol vodič žiadať pasažierov, aby uvoľnili miesto, ak už iné voľné miesto v autobuse nebolo. No tradícia a postupné zaužívanie priniesli vodičovi nepísané právo, že môže nariadiť čiernym cestujúcim uvoľniť miesto vo svojej časti, aby si bieli mohli sadnúť.
V tento deň bolo cestujúcich veľa, takže zostali stáť traja bieli cestujúci. Vodič sa rozhodol posunúť značku, ktorá oddeľovala bielu sekciu od čiernej. Vzniklo by tak miesto pre bielych. V tejto časti sedela aj Rosa. Vodič požiadal 4 čiernych cestujúcich, aby uvoľnili miesto. Traja z nich svoje miesta uvoľnili, no Rosa sa presunula k oknu a odmietla odísť. Vodič ju znova vyzval, aby sa presunula. Keďže odmietla opustiť sedadlo, vodič zavolal políciu a tá ju zatkla. Ako dôvod, prečo neopustila sedadlo uviedla, že si uvedomila, aká práva má ako ľudská bytosť a občianka mesta Montgomery. Polícia ju obvinila z porušenia segregačného zákona mesta Montgomery.
Jej priatelia a právnik ešte v ten večer prišli s myšlienkou usporiadať bojkot autobusovej dopravy v Montgomery. Vytlačili tisíce letákov o bojkote. Aktívni boli Nixon a M.L. King. 4. decembra bol plán bojkotu oznámený černošských kostoloch. Účastníci sa zhodli, že bojkot bude trvať tak dlho, kým nebude černochom priznaná dostatočná spravodlivosť, kým nebudú najatí čierni vodiči mestských autobusov a nevráti sa pôvodné delenie sedadiel v autobuse. Prvý deň štrajku bol v deň súdu, čiže 5. decembra. Deti nemali ísť na jeden deň do školy a ostatní sa mali presúvať pešo alebo v taxíkoch. Rosa stála pred súdom. Uznali ju vinnou z neposlušnosti vodičovi a narušovaniu poriadku. Za trest musela zaplatiť pokutu 10 dolárov a k tomu ešte 4 doláre ako súdne trovy.
Z jednodňového štrajku sa napokon stal 382 dňový bojkot. Čierni sa presúvali v čiernych taxíkoch. Mestská doprava mala kvôli nedostatku cestujúcich finančné problémy. Kinga táto aktivita posunula do čela aktivistov za práva čierneho obyvateľstva. Tento bojkot je považovaný za najväčší a najúspešnejší boj proti rasovej segregácii. Odpoveďou odporcov černošského hnutia bolo podpaľovanie kostolov a útoky na domy Nixona a Kinga.
Po bojkote prišla Rosa o prácu. Stala sa však známou bojovníčkou za práva čierneho obyvateľstva. V roku 1965 sa stala sekretárkou afroamerického politika, kde pracovala až do dôchodku. Bola ocenená Prezidentskou medailou slobody a Zlatou medailou Kongresu. Zomrela ako 92 ročná 24. októbra 2005.
O čom sníval Martin Luther King?
Narodil sa 15. januára 1929 v Atlante. Jeho otec bol pastorom a aj Martin sa stal kňazom. Bol ovplyvnený Ghandiho filozofiou nenásilného protestu. Bol to jeden z najvplyvnejších bojovníkov za občianske práva. Jeho nenásilné formy protestu a zanietené prejavy dokázali osloviť bielych i čiernych. V konečnom dôsledku jeho snahy priniesli politické zmeny.
Jeho aktivita v boji za občianske práva začala po afére s Rosou Parksovou v roku 1955. Pomohol zviditeľniť bojkot autobusov v Montgomery. Po úspechu bojkotu založil ešte s niekoľkými aktivistami hnutie boja za občianske práva. Bola to nenásilná alternatíva boja za práva, pretože v 60tych rokoch vznikali aj ozbrojené skupiny (Malcolm X).
Luther bol skvelým rečníkom. Prejav I have a dream z augusta 1963 mu vyniesol veľkú popularitu. Jeho prejavy nevyzývali k odvete, ale aj tak posúvali hnutie dopredu. V roku 1964 dostal Nobelovu cenu za mier. Finančné prostriedky použil na chod hnutia. Po atentáte 4. apríla 1968 zomrel na následky zranení.