1154641
Moje predmety
Som učiteľom dejepisu a náboženskej výchovy.
Prečo som si vybral práve tieto predmety? To som už zdôvodnil v mojom profile. Ale teraz by som rád čosi povedal k jednotlivým predmetom.
Dejepis
"Dejiny študujeme preto, aby sme rozumeli dobám minulým lepšie než tí, ktorí v nich žili." František Vymazal
"Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť. Thomas Mann.
"Kto nepozná minulosť je odsúdený prežiť ju znova." George Santayana
Presne o tomto je dejepis. Dané výroky to pekne vysvetľujú. To, čo sa stalo, už nemôžeme zmeniť. No môžeme si z toho zobrať ponaučenie. Počas dejín ľudstvo urobilo veľa chýb, ktoré sa už nikdy nesmú opakovať. Rovnako však ľudstvo urobilo veľa skvelých vecí, na ktoré by sa nemalo zabúdať.
Dejepis je predmet, v ktorom sa žiakom a študentom prezentujú tie najvýznamnejšie udalosti z celých dejín. Vybrať "to najdôležitejšie" je ťažšia úloha, ako by sa mohlo zdať. Balík historických poznatkov každým dňom narastá - a to ako výskumom starších udalostí, tak aj tým, čo sa odohralo len včera.
Niekomu sa možno zdajú dejiny nudné, plné rokov, bitiek, politiky či mien osobností. Všetko však závisí od toho, ako sa poznatky podajú. Veľa vecí ide ľahšie, keď sa podávajú cez zaujímavosti, životné príbehy či filmové spracovanie.
Hovorí sa, že na dejiny musí mať človek hlavu a že aj tak nikdy školské vedomosti nebude potrebovať. S tým by som nesúhlasil. Hlavu treba mať vždy a všade (že je ťažké žiť bez hlavy by vedeli rozprávať tí, čo využili gilotínu :) ). Dejepis hovorí o starých udalostiach, ktoré vyzerajú byť už mŕtve. No keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, všetko to, čo sa stalo kedysi, ovplyvňuje aj náš súčasný svet. Keby sa len jedna vec nestala alebo stala inak, svet mohol byť iný. A tým, že poznáme svoju minulosť, dokážeme ovplyvniť budúcnosť. To je veľká šanca, ktorú by sme nemali zahodiť.
Náboženská výchova
O tom, či je vôbec potrebné učiť náboženstvo na školách, sa už tiež všeličo popísalo. Nateraz je situácia priaznivá a žiaci majú možnosť navštevovať hodiny náboženskej výchovy (v alternácii s etickou výchovou). Prečo sa učiť náboženstvo?
"Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst." (Mt 4, 4). Človek je zložený z tela a duše. Duša je čosi mimoriadne, čo sa u iných živých stvorení okrem človeka nenachádza. Duša tiež potrebuje potravu. Pýta si ju od Toho, ktorý ju stvoril. To, že sa človek rozhodne umlčať toto volanie, prípadne sýti dušu inou potravou, sa negatívne odráža v kvalite života. Náboženská výchova teda vplýva na formovanie ľudskej osobnosti.
Ďalej náboženská výchova ponúka priestor, v ktorom sa žiaci môžu dozvedieť niečo o Bohu a o tom, ako koná v dejinách. To znamená, že to nie je predmet len pre veriacich žiakov. Na hodine môžu byť prítomní aj hľadajúci či neveriaci žiaci. Každý sa potom môže slobodne rozhodnúť, či chce svoj život prežiť podľa Božieho plánu, alebo bude radšej konať sám. Človek bol stvorený na obraz Boží. Boh mu udelil mimoriadne schopnosti. Človek dostal rozum a slobodnú vôľu. Boh ho pozýva k dialógu. Nenúti ho, ale volá ho. Človek si môže vybrať, či chce komunikovať alebo nie.
Učiteľ náboženskej výchovy (katechéta) prichádza do školského prostredia, aby priniesol zvesť o Kristovi a jeho učení. Žiaci majú možnosť dozvedieť sa z kresťanskom učení. No učiteľ môže učiť len kognitívne. Ponúka obsah o tom, koho chcem milovať. Samotný proces milovania a uctievania Boha si musí každý jedinec vytvoriť osobne. Viere ako vzťahu s Bohom sa nedá naučiť. Vieru si buduje každý sám. Učiteľ môže len ukázať cestu.
Okrem toho si je treba uvedomiť, že viera nás vedie k Bohu a teda aj k večnému šťastiu. Bolo by nesprávne a egoistické nepodeliť sa s radostnou zvesťou a nezachrániť tak duše. „Pane, daj mi duše a všetko ostatné si vezmi.“ (Don Bosco). Učiteľ náboženskej výchovy môže byť jediným človekom v živote dieťaťa, mládežníka, dospelého človeka, ktorý sprostredkuje čisté a jasné učenie Cirkvi o radostnej zvesti.
A to je poslanie, ktoré chcem plniť na tejto škole.